Moja Barborská cesta
VAROVANIE: Aj tento článok obsahuje citovo plochý a emočne labilný obsah pretkaný myšlienkami, názormi a videami, ktoré nijakým spôsobom neslúžia na vyjadrenie degradácie alebo opovrhnutia, ale na lepšie dokreslenie atmosféry už aj tak plytkého obsahu. PROLÓG Nejdem sa tu hrať na dlhé úvody a emočne ladené rečičky. Čisto citovo plochý a brutálne povrchný ženský impulz ma viedol k tejto trojdňovej aktivite. Pozerám sa na svoje nohy v zrkadle a kladiem si otázku: Ako spečiem ten nechutný tuk okolo kolenných jabĺčok?? To by chcelo nejakú dlhšiu kardio aktivitu preloženú výkonom... Možno ten rakúsky backyard by bol fajn, aj tak ma tých 24 kôl pokúša stále... Píšem teda Markusovi, zisťujem, dumám, zvažujem... “Martin, Pôjdem ten backyard pri Viedni, ja tých 24 kôl musím dať! A Markus mi dal kód na zľavu. No nekúp to!” Few minutes later “Martin, vieš čo? Pôjdem ja radšej Barborskú cestu, tá je krajšia a backyard môžem dať u Miloša.. Alebo vieš čo, asi ten backyard. Hej, backyard. Backyard