PROLÓG s podtónom A o čo sa tu vlastne jedná?

PROLÓG k eSeNPéčke

Varovanie: Aj tento článok obsahuje citovo plochý a emočne labilný obsah, ktorý smeruje k pochopeniu nepochopeného, ktoré aj tak ostane nedotknuto nepochopené. Dnes sa vaša slovná zásoba obohatí o tieto skvosty: 

Long story short: keď chceš niečo povedať v skratke a nevydá ti to

Cesta SNP: najznámejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha z Duklianskeho priesmyku po Devín a meria úctyhodných 760km s prevýšením cez 31 000m

Osobnostná stagnácia: keď sa ti nič nechce, ale aj tak vymýšľaš blbosti

Raketový pes: Julka Batmendijnová

Empirická skúsenosť: keď ťa niečo zabolí osobne

Time-management: nedosiahnuteľná méta manipulácie s časom

Upozornenie: na pochopenie tohto literárneho skvostu odporúčam pozrieť SNPéčkarské videjo z dielne švárnych Liptákov: klik sem :)

Tak o toto sa ti jedná!

Milý denníček, naivne si myslíš, že keď prežiješ pôrod troch detí, pár skrachovaných vzťahov, životných omylov a osudových chýb, z ktorých sa pozbieraš a vstaneš z popola ako bájny Fénix, nemôže ťa nejaký trápny organizovaný pobyt v prírode vyviesť zo životnej rovnováhy. 

Omyl. 

Nikdy nepodceňuj život! 

Nikdy nehovor nikdy a nikdy si nerob srandu z vegánov! 

"Long story short" akka takto to nejako začalo:

V istom momente koronového šialenstva a všeobecnej osobnostnej stagnácie sa môjho vtedy ešte ani som netušila že zaťa zmocnila túžba byť ľudsky užitočný a pomôcť niekomu, kto pomoc potrebuje. Takto nejako sa zrodil krásny projekt  Cesty SNP "Bežíme pre Oliverka," na ktorý som sa ja osobne mega tešila a dôkladne pripravila. Teda aspoň som si to myslela. Plán bol jasný: Prebehnúť cestu SNP a pokúsiť sa vyzbierať čo najviac peňazí na Oliverovu liečbu. 

Už samotné prípravy naznačovali, že moje predstavy ani len okrajovo nelíznu realitu. Štartovalo sa v polke júna, čo pre mňa vždy znamená chaos spojený s blížiacim sa koncom školskeho roka. Proste kolobeh uzatvárania známok, výletov, DofE expedícií, zhonu, chvatu a plnej rodinno-pracovnej prevádzky, kde sa snažím o nejaký ten time-management a definovanie priorít. Osobne som si v tomto chaose nastavila priority nasledovne: 

Ako prvé som vytvorila moju historicky prvú plne farebnú a dokonca aj orámovanú excelovskú tabuľku, do ktorej som si svedomito zapisovala miesta, ktoré si počas supportovania cesty SNP z Dukly na Devín chcem omrknúť. Moje kultúrno-historicko-dobrodružné spoznávanie Slovenska dopadlo nejako takto: klik sem.  Popritom som pravidelne otravovala Martina Čupku s prípravou jedálnička, lebo každý začínajúci ultrabežec podceňuje fakt, že základ dokončenia dlhých behov je neposrať sa. Svedomito som prečítala a podrobne spoznámkovala Julkinko Raketového psa a takmer denne pozerala SNPčkársky dokument Paťa Paulínyho, aby som chalanom dokázala pripraviť čo najlepšie zázemie, lebo prebehnúť 760km za 9 dní nie je len tak. 

Moja vizualizácia v hlave vyzerala nejako takto: Ráno pripraviť raňajky, vypraviť chlapcov na cestu, postarať sa o karavan, cez deň si robiť čo uznám za vhodné, večer byť načas na dohodnutom mieste s navarenou večerou, umyť riady a takto presne 10x dookola. 

Áno, uznávam, som nevyliečiteľne naivná a nepoučiteľná. Ako už vieme, proste to takto nevydalo. Ale zase na vyváženie, čo nám brutálne vydalo, bolo počasie. Krásnych 9 plne slnečných tropických dní, kde chalanov zlialo a skrúpovalo jeden jedinkýkrát na hrebeni z Andrejcovej do sedla Priehyba a samozrejme, že ja som pri tom nemohla chýbať. Nejdem tu ale do podrobna rozpisovať túto eSeNPéčku, ani čo sa dialo a čo sa nedialo, doležité je, že to istým spôsobom zatriaslo mojim univerzom a pokúša to moje podvedomie už nejaký ten rôčik. 

A o čo sa tu vlastne jedná? No idem tú eSeNPéčku skúsiť prebehnúť aj ja. Takže o toto sa tu jedná!

Prečo práve cesta SNP? Neviem. Možno preto, lebo na Slovensku vtedy dlhšej nebolo. Možno preto, lebo ju bežali chalani. Možno preto, lebo mi život prihral do cesty osobné stretnutia ako s Julkou, tak aj so Soňou. Asi aj preto, lebo je proste ledžendary a hlavne preto, lebo vraj kým nezažijem, nepochopím.

PRÍPRAVA

Nie je nad empirickú skúsenosť. Keď bežali chalani, mimochodom obaja páni bežci, veľa som sa toho naučila. Napríklad aj to, že je brutálny rozdiel odbehnúť stovku za deň a odbehnúť 760 km za 10 dní. To proste nedáš len tak a preto sa začiatky mojej prípravy datujú už niekde do novembra 2023. Skvelého asfaltového trénera Paľa Kováča som vymenila za skvelú vytrvalostnú trénerku Lenku Litvínovú a k tomu som si zriadila podúčet, kde si akože šetrím, lebo takéto lakocinky veru nie sú zadarmenko. Trénerka je brutálne skvelá, stav účtu zas až tak nie, ale do júla ešte nejaký ten piatok ostáva, tak verím a manifestujem, aby mi zavolali z Funka a keďže moja skromnosť nemá hraníc, vystačím si aj s 30 000. 

Po roku intenzívneho objemového tréningu od Lenky a nejakej tej letnej flexibilno-mobilitnej základne od Liptov Sport Institute som sa začala cítiť pripravenejšia a pripravenejšia. Určite k tomu dopomohli aj moje behačkové BFFF, lebo intenzívne sa kamoškovať s Mikulášskou ultra divou Peťkou akka Troška Bežká a so samotnou ženskou prvokráľovnou a eSeNPéčkarskou rekordérkou Julkou akka Raketový pes proste nie je náhoda.

Keď doma koncom roka 2024 padlo definitívne rozhodnutie bežať eSeNPéčku v lete 2025 a do rodinného kalendára sme si zapísali dátum (lebo čo nemáme v kalendári, to neexistuje), ako prvú som si do tréningu zaradila mentálnu prípravu a opäť som si prečítala Julkinu knihu, pozrela Paťov dokument, pridala k tomu Sonin blog, nostalgicky zaspomínala pri našich videách a asi milióntykrát zvrtla Volanie diaľok. 

Od januára som úplne ultragalakticky odpálila aj prípravu fyzickú. Ako prvé som si zabookovala 3 termíny na laserovú depiláciu, lebo musíte uznať, že holenie po 15tich hodinách pohybu nie je práve to, čo chceš zažiť. Nakoľko sa celkom neskromne a bez hanby zaraďujem do kategórie skúsená ultrakačka, bolo mi jasné, že hladká pokožka ma z Dukly na Devín nedostane a do mojich bežeckých tréningov som zaradila aj hrubú silu v posilke s Vincom. A aby som nezabudla spomenúť to najdôležitejšie v celom tomto procese, tak za všetkým hľadaj chlapa! Ten môj, okrem toho, že mi dookola opakuje: "Pri všetkej úcte, Katka, kým nezažiješ, nepochopíš," je v mnohých smeroch ten najúžasnejší frajer na svete, ktorý mi splní všetko, čo mi vidí na očiach a ešte aj o kúsok viac. Proste vie, čo žena v prechode potrebuje a aby sa uistil, že sa v celom tomto procese príprav neuštvem, na Vianoce som dostala poukážku na kompletnú diagnostiku k Evke Piatrikovej a úplne som sa odovzdala do rúk trénerke Lenke a vede zhmotnenej do Evy.

Tréningu sa podrobnejšie povenujem neskôr, plánovačkám tak isto. Zatiaľ len zľahka a stručne: od januára cielene behám, dvíham činky, posilňujem core, ladím stravu a vynechávam celú pretekovú sezónu. Akurát na jar som si neodpustila moje dve pretekové srdcovky: Ultralanovku pre Plamienok a Big Bear's Backyard Ultra, aby som tak ako každý rok, aj tento rok mohla presvedčivo konštatovať, že o rok tam už opäť neprídem :D 

Toľko na úvod. Hej, hej, bude aj pokračovanie. Veď na Strave robím countdown už od 40teho týždňa, hádam to nenechám len tak. Do štartu mi ostáva už len necelých 8 týždňov a ja dúfam, že to moji doma ustoja, lebo fakt je ten, že tá príprava je mega náročná na čas a keď ten čas aj mám, tak len tak levitujem, lebo sa mi už nič iné nechce. 

PS: Všetci traja moji čitatelia sa ma pýtajú, prečo už neblogujem. Tak im všetkým odkazujem, že už opäť blogujem a idem si tu ja takto postupne tieto moje eSeNPéčkárske memoáre spisovať, aby som sa mala čím v domove dôchodcov chváliť, prípadne v žiali utápať. Takže čítajte, užívajte a keď chcete šíriť lásku, dajte subscribe Liptákom na youtube a okomentujte im videjko, dva, Tomáš bude rád :) 

PS2: It's getting real! Good night and Good luck!