Takto nejako to bolo akka Fitness is my Life part 1

Mohlo to byť tak cca 10-12 rokov dozadu a určite to bol deň, keď som sa nudila a myslela si, že som nešťastná. Poznáme to viaceré, vysoká škola, prvé dieťa, druhé dieťa a žena je vtedy rada, že je osprchovaná a v lete má zaholené aspoň pazuchy. Takto ubieha deň za dňom a ani sa nenazdáš a 10 rokov zo života pretečie ako voda. Zrazu máš 30, keď v tom životnom chaose precitneš a zistíš, že obe deti sú už inštitucionalizované a tebe sa po x rokoch dá ísť poobede na kávu, alebo normálne civilizovane nakúpiť. Úprimne, chvíľu mi trvalo, kým som sa s týmto časom naučila rozumne hospodáriť, ale stále lepšie neskôr ako nikdy. Takže určite to bol taký jeden z tých nudných, opúšťacích dní ako stvorených na životnú zmenu a dôležité životné rozhodnutia, lebo inokedy na drámu nemám čas. A tak som sa rozhodla. Od zajtra dramaticky zmením svoj životný štýl. Od zajtra je super termín, taký najlepší. Poľahky mu ešte konkuruje od prvého, od pondelka a od nového roku, ale od zajtra je taký akurát ekvivalent k mojej trpezlivosti. Aby som zase nevyzerala ako lemra lemravá, od detstva som športovala, veľa športovala, ale po strednej škole sa to voľakde stratilo. Bola som teda odhodlaná a 100% rozhodnutá zmeniť svoj nešťastný život od základov. (Tu trošku dramatizujem, ja neviem byť nejako veľmi nešťastná, teda aspoň nie dlhodobo, proste ma to nebaví.) Začala som úplne intergalakticky - googlením - diva.sk (Na moju obhajobu – v tom čase bola táto stránka viac než trendy). Prvý článok - Ploché bruško do Vianoc – načo je niekomu ploché brucho na Vianoce, keď celé sviatky preležíš v teplákoch na gauči s misou zemiakového šalátu na pupku a koláčmi na tanieri vedľa? A navyše, na Liptove ti ho aj tak nikto neuvidí, lebo máš na sebe termo a na ňom sveter. Dakedy aj dva. Moja staršia dcéra určite minimálne tri. Googlim ďalej - Do formy! Zavolaj a dozvieš sa viac! Toto ma oslovilo. Má to náboj, má to energiu, zobúdza to vo mne zvedavosť. Volám, dozvedám sa viac a ani neviem ako platím 75 eur a čakám na jedálniček a tréningový plán. Jasné, že sa ešte v ten večer obžeriem ako prasa, však posledný krát, lebo od zajtra.. Na druhý deň mi prišiel mailom jedálniček a s ním aj tréningový plán. Toľko cottage cheesu a hrozienok, čo som do seba natlačila nasledujúce 3 mesiace sa určite vstrebáva ešte aj dnes v mojom zažívacom trakte. Celý jedálniček vyzerá dosť nechutne, ale ja som od prírody bojovník a som odhodlaná popri cottage cheesu na raňajky, pučiť otrasne nechutný biely jogurt na desiatu a olovrant a večer sa na popravku doraziť tvarohom. Od zajtra chcem začať aj cvičiť, ale tu narážam na čisto ženský problém. Nemám si čo obliecť. Vyrážam teda na nákup a presvedčená o mojom rýchlom úbytku na váhe prezieravo kupujem elasťáky o číslo menšie. Samozrejme, že bez skúšania. Nemám čas, vlastne zase meškám. Keď som sa večer cvične do tých elasťákov narvala a pozrela do zrkadla, rozhodla som sa radšej ešte zo deň-dva pochudnúť a do fitka sa začleniť až neskôr. Pozerám do kalendára a je rozhodnuté. Začnem teda od pondelka! A ja som fakt aj začala. A to úplne veľkolepo, v novom outfite a s osobným fitness trénerom, lebo v tom pláne za 75 eur som rozumela iba dňom. Nič sa nedá robiť, za kvalitu sa platí. Napríklad aj 15 eur za tréning. Toľko ma stojí tento svalnatý feši, ktorý sa počas môjho cvičenia opiera o stroje a vkuse ma iba buzeruje. Na jeho obranu však musím uznať, že sa na neho veľmi dobre pozerá a zdá sa, že sa v problematike ženského chudnutia vyzná. V čom sa očividne nevyzná je môj zmysel pre humor. Takže prvý mesiac môjho fitness zážitku by som charakterizovala ako fyzicky pokorená, psychicky nepochopená. Nevadí. Základ je neopúšťať sa! A presne takto naladená vstupujem do fitka. Prešiel už síce nejaký ten týždeň, ale mne sa ešte stále guma z elasťákov zarezáva do pupku a kráčam v nich natrepaná ako robocop. Dnes sa mi ale kupodivu darí v tých elasťákoch zhlboka nadýchnuť bez pocitu, že ma tá guma rozrezáva na dve polky. A to je impulz pre moje fitness sebavedomie, ktoré behom sekundy narastá do intergalaktickým rozmerov. Takto naladená sa púšťam do môjho tréningu. Končím tretiu sériu, keď sa mi o stroj oprie vysekaný mladý muž a šarmantne sa usmieva. Šarmantne sa usmievam tiež. Mladík sa ku mne nahne a zimomriavkovým hlasom sa opýta: „Ešte máte koľko sérií, teta?“ Debil. Už sa šarmantne neusmievam. „Zajtra sa priprav, bude párty, dáme si poriadny leg day,“ preberie ma z práve prežitej traumy môj tréner. „Mne je jedno, ja vypijem hocičo s colou“, odpoviem otrávene. A tu v tomto momente som sa znovu zamyslela a rozhodla sa. Budem fitness trénerka. Budem sa opierať o stroje a vkuse niekoho buzerovať. To mi ide. V tom budem určite dobrá! Takto pozitívne naštartovaná, spoliehajúc sa na toľko ospevovanú svalovú pamäť, som ten tréning dorazila na maximum a aby som si dokázala, že to myslím vážne, odcvičila aj ten zajtrajší. Ráno zisťujem, že moja svalová pamäť má očividne Alzheimera! Všetko ma bolí, ledva sa hýbem. Prosím moje deti, aby ma zastrelili. Našťastie si uvedomujú moju nenahraditeľnosť a pomôžu mi s obliekaním, dokonca ma aj učešú. Pri umývaní zubov som sa skoro rozplakala. Musím sa pozbierať. Deti treba odviesť do školy a ja sa musím dotrepať do práce. Každý jeden pohyb je podčiarknutý pálivou bolesťou na bruchu, lopatkách, krku, stehnách, vlastne všade. V práci sa len tak ležérne presúvam a neviem sa dočkať, kedy sa konečne budem môcť doma opustiť na gauči. Pred spaním vyťahujem váhu. Osudová chyba. Okrem svalov ma zabolí aj pri srdci. Ani deko dole! Frustrovaná zahadzujem plán za 75 eur do koša a idem umrieť do postele. Na druhý deň stretávam v obchode trénera a zúfalá sa sťažujem, že cvičím ako blbá, žujem tie nechutné tvarohy na večeru a vôbec nechudnem. „Stravu držíš celý deň?“ opýta sa. „Samozrejme!“ odpoviem rozhodne a nenápadne sa snažím plátom bielych jogurtov zakryť tie chipsy, víno a colu čo mám v košíku. Počas celého nákupu za mnou chodí ako taký psík a vysvetľuje mi dôležitosť stravy popri cvičení. Tak sa do toho vžil, že nemám to srdce hodiť do košíka hranolky a rybie prsty, čo som deťom sľúbila na večeru. Preložím teda tie jogurty ovsenými vločkami, špenátom a kuracími prsiami. Som zvedavá, čo z toho budú moje deti jesť... Po troch mesiacoch mi to už v tom fitku celkom ide. V mojom súkromnom fitness slovníku som sa zaradila medzi mierne pokročilé fitnessky, nakoľko si už sama pustím bežiaci pás, nastavím stroje a cvičím už bez trénera. Dokonca ma vedľa cvičiaci pokročilý fitnessák pochválil, že mi to pekne cvičí. Šarmantne som mu odpovedala, že viem cvičiť aj krajšie, nech vie, že mám potenciál. Páči sa mi to čím ďalej, tým viac a konečne to celé moje fitness odhodlanie začína byť aj viditeľné. Myslím, že ten môj trénerský plán má istú perspektívu...