Mne sa žije, ja sa mám!

Ďalší z kategórie: „Tebe sa žije, keď si učiteľka. Ty sa máš. To ty raz dva deti svoje doučíš. Ale čo my, čo musíme aj do roboty chodiť, aj sa s deťmi doma učiť? Tento piaty ročník, to je des. Ja už nevládzem. Všetko sa s ňou musím učiť. Všetko. Keby si ty len vedela, čo všetko musí vedieť!“ Milí rodičia, nezvládate úlohy dištančného vzdelávania svojho školopovinného dieťaťa? Nie ste v tom sami! Všetci sme si tým prešli. Ja, napríklad, pred niekoľkými rokmi a za chvíľu ma to čaká zas. A prečo? Lebo tie úlohy decká dostávajú od nepamäti. Lebo to, že som učiteľka, neznamená, že musím vedieť všetko. A ani neviem. A nikdy ani nebudem. Lebo je to proste normálne a nie je to hanba. Teda, ako kedy zase :D Toť, pozrime sa na bežnú životnú rutinu ženy-matky, ktorá je vzdelaná, sčítaná, inteligentná, vie sa plynulo dohovoriť niekoľkými jazykmi, má čo-to odžité, dačo aj pocestované, zvládne odbehnúť maratón, slušne varí, zvrte aj kysnuté, pestuje si kvások a neštíti sa ani manuálnej roboty. Na úvod ľahký matematický warm-up: 1) Na jednu dávku muffinov potrebuješ 250g hladkej preosiatej múky. Koľko múky potrebuješ, keď chceš muffiny upiecť z dvojitej dávky? 2) Stena je široká 4,5 metra a vysoká 2,30 metra. Tapeta je široká 53 cm. Koľko cm tapety potrebuješ na vytapetovanie steny? Čísla si zapíš, riešenie si budeš môcť overiť na konci môjho citového výlevu, lebo najskôr dostane priestor moja osobná životná lekcia z kategórie: AJ MAJSTER KAT SA OBČAS UTNE Matika mi nešla aleže vôbec. Vlastne som sa nikdy ani nepokúsila o to, aby mi šla. Proste som ju odpísala hneď, ako som si konečne zapamätala svoj dátum narodenia a úplne sebavedome som ju zaradila do kategórie nepodstatná pre môj intergalaktický život. A dlho to tak aj bolo. Proste ma čísla nebavia. Čo už, nemôžem byť aj krásna, aj výrečná, aj spoločenská a aj matematicky nadaná. Som predsa vyrovnaná žena a nejaké matematické nedostatky mi nemôžu spôsobiť žiadne životné traumy a ani opúšťacie depky. Keď v tom zrazu, úplne nečakane, ma realita opäť zaskočila nepripravenú a teória snehovej gule nabrala gigantické rozmery. „Mamíí, pomôžeš mi s týmto príkladom?“ pýta sa ma jedno z mojich detí. „Ukáž to sem!“ odpovedám. Som vzdelaná, inteligentná, sčítaná žena, ktorú piatacke učivo predsa nemôže zaskočiť, aj keď ide o matiku. Prečítam si teda zadanie a nič. Prečítam si ho ešte raz a stále nič. Kukám na ten príklad ako debil a netuším. Čo to je, do orieška prasknutého??? (podčiarknuté výrazy si môžeš v celom príbehu nahradiť vlastným expresívnym výrazom pre lepšie precítenie atmosféry) V čísle 234 567 nahraď číslicu, ktorá stojí na mieste jednotiek, za číslicu 9 a vymeň navzájom číslice, ktoré sú na mieste stovák a tisícok. Číslicu, ktorá označuje počet desaťtisícov, zväčši o 4. Aké bude výsledné číslo? Problém číslo 1: Na mieste jednotiek? Im drbe? Veď v tom čísle žiadna jednotka nie je! -Trápne ticho - áá zrazu blik, jasné, jednotky, stovky, tisícky. Ha, mám to. Omyl. Problém č.2: ...vymeň navzájom číslice, ktoré sú na mieste stovák a tisícok. Ako navzájom? Stovky medzi stovkami? Tísícky medzi stovkami? Či ako? Stále si opakujem dookola: Kata, si vzdelaná, inteligentná a sčítaná žena. Tak, do orieška prasknutého, čítaj a rozmýšľaj! Nič. Skúsim radšej ten druhý príklad, horšie to už byť nemôže. Omyl. Štvorcová záhrada má obvod 60 metrov. Obdĺžniková záhrada má jednu stranu dlhú 12 metrov. Aká dlhá má byť druhá strana, aby obe záhrady mali rovnaký obvod? Ešte lepšie! Vzorce si pamätám 2: a+b na druhú a s=v.t (čítaj vé krát té). Nemusím Vám vravieť, že nepasoval ani jeden. Chytila ma panika. A teraz moje dieťa pochopí, že som debil, čo neovláda ani piatacke učivo. Nič, musím zabojovať! Kata, mysli, veď to si sa určite učila! Alebo asi ani nie. Z kečky sa mi parí, sem tam navrhnem dieťaťu nejaké riešenie, ktoré samozrejme nepasuje. No nič, dievka moja, daj si ešte jednu šancu a keď to sama nedáš, hanba-nehanba, treba osloviť odborníka. Nalejem si teda za pohár červeného, nach sa mi uvoľní čakra matematiky a skúšam znova. V tom ma osvieti, hlavou mi prebehne celá gymplácka matika a s hrdosťou laureáta Nobelovej ceny vysvetlím dieťaťu oba príklady. To, že jednotka nevďačnosti je jedno dieťa, som pochopila, keď mi spoza stola zavrčala: „Vieš čo, ja na to prídem sama. Nepleť ma, prosím Ťa, tvojou logikou.“ Najskôr som sa hrdo vypla, že logikou, úúú, aj to ja teda mám 😊 A potom mi to došlo. Som v kategórii debil! Ale aspoň sčasti som to dobre vychovala. Takto elegantne ma do riti už dávno nikto neposlal. Odpracem sa teda do kuchyne k sporáku, kam očividne patrím. Zvrtnem aspoň dáke muffiny, nach moje dievky vedia, že to, že mi nejde matika, ešte neznamená, že naša domácnosť nemá úroveň! A spravím ich z dvojitej dávky, nech máme aj na desiatu do školy. Zápletka č.1: Nie je kilo ako gram Vyberiem misku a váhu a potom mi dopne, že veď váhu mi netreba, idem predsa robiť z dvojitej dávky. Preosejem teda celý obsah sáčku, pridám, čo pridať treba, zamiešam a pečiem. A pečiem a pečiem. Pečiem už dve hodiny a cesta furt v miske ešte aspoň na dva plechy. Do polnoci ma tie muffiny trápili! Všade boli. Na stole, na pracovnej doske, na rúre, v rúre.. Čokoládové, čučoriedkové, orechové, kakaové, čisté, kokosové... Som sa cítila ako tetka, čo perníky na jarmok chystá. A mne stále nedošlo. Rozuzlenie: Na druhý deň sa sťažujem kolegyni v práci, kvetnato opisujem môj muffinový maratón a tá sa ma pýta, že: „To kde predávajú polkilové balenia múky?“ Kukám na ňu, že čo? Tak ja mám muffinovú krízu a ju trápia takéto kraviny?? „Čo ja viem? To asi ani neexistuje, to je dáka blbosť. Múky je buď kilo abo viac.“ „Kati a ty si vysypala plný sáčok?“ Ona ma vôbec nepočúva! „Jasné, že celý, veď ti vravím, že keby som vedela, že z dvojitej dávky je toho o toľko viac, spravím len z jednej.“ Opakovanie-matka múdrosti! Jedno balenie múky váži 1kg. Na jednu dávku muffinov potrebujeme 250g hladkej preosiatej múky. Koľko múky potrebujeme, keď chceme muffiny upiecť z dávky dvojitej? No kilo asi nie... Zápletka č.2: Dvakrát meraj, raz objednávaj. Úkol znel jasne: Nájsť tapetu, objednať tapetu, nalepiť tapetu. Komplikácia č.1: Tapety sa predávajú v rolkách. Tapety majú vzory a tie k sebe nepasujú 1:1. Ale je firma, ktorá myslí prozákaznícky a má appku, kde si nahádžeš rozmery, číslo tapety a vypočíta ti, koľko roliek tapety potrebuješ z daného vzoru, aby ti vyšlo na celú stenu. Super! Už sa vidím ako to tam plácam na tú stenu a ako sa tá provensálska levandula vyníma za tým bielo-sivým nábytkom. Komplikácia č.2: Rozmery izby mám v metroch. Appka je v centimetroch. Však ale zase nie som debil. Premena jednotiek je len o nulách hore a o nulách dole. Chvíľu sa potrápim, ale mám premenené, vypočítané a aj objednané. O polhoďku zvoní telefón: „Dobrý deň, ja by som len potrebovala overiť Vašu objednávku“. ( Jój, chudáci, asi majú zlú skúsenosť. Ľudia si naobjednávaj na dobierku a neprevezmú, potom im to stojí na sklade a míňajú zbytočne za dopravu. Abo volá, že ju nemajú..) Rozuzlenie: „Objednali ste si u nás tapetu číslo 1234..“ „Áno, áno, len mi prosím nevravte, že ju nemáte!“ skočím tete do reči. „To nie, máme, len ste si istá, že z nej potrebujete 2 kilometre??“ A do orieška prasknutého! Ešte že mi zavolala. 2 kiláky tapety, však to je ako z mojej bytovky do Lidla. To by som tým otapetovala celú prednú fasádu nášho gympla. Opakovanie – matka múdrosti! Stena je široká 4,5 metra a vysoká 2,30 metra. Tapeta je široká 53 cm. Koľko cm tapety potrebuješ na vytapetovanie steny? No 2km asi ani nie.. Záver Zase aby ste si nemysleli, že som úplný debil, z chýb sa viem poučiť a učím sa rýchlo. Muffiny z dvojitej dávky už robím zásadne len z pol kila múky a tapety si kupujem u tety v obchode, nech sa ona trápi s centimetrami. Idú mi už aj percentá a dokonca raz kúpim 10 dekov šunky, inokedy si zase pyšne popýtam 100gramov. Ako jazykárka sa teda hodnotím na matematickú úroveň B1, čo už je úroveň hodná maturity 😉 Ponaučenie Takže tatkovia a maminy, už nech sú tu tie prázdniny, bo, máte pravdu, učia sa deti v škole aj zbytočné kraviny, ale pomedzi to aj dobré veci, napríklad, že 1 liter je 10 deci 😉 Dodatok Rada by som všetkých upozornila, že toto všetko sa síce stalo, ale treba to brať s nadhľadom a rezervou, lebo mne sa žije, keď som učiteľka, ja sa mám 😊 To ja raz dva deti moje všetko doučím. Bo ja nemusím aj do roboty chodiť, aj sa s deťmi doma učiť 😉